Sociál

Jak a čo učiť na vysoké škole aneb spomienky na budúcnosť

O nových technológiách a vynálezoch sa hovorí, že sú vždy najprv používané starým spôsobom, a až časom ľudia objavia ich nové možnosti. Počítač sa zo začiatku využíval hlavne ako písací stroj, a mobilné telefóny boli zo začiatku naozaj iba prístroje na telefonovanie s ktorými sa dalo pohybovať. V tomto článku sa zamýšľam nad dopadmi práve bežiacej informačne-technologickej revolúcie, a nad tým, či vysoké školy „nepoužívajú“ študentov starým spôsobom.

Informačná revolúcia

Jadro informačná revolúcie spočíva v tom, akým spôsobom je/bude možné pracovať s informáciami. V súčasnej dobe prebieha digitalizácia obrovského množstva kníh, za všetky projekty je možné vybrať jeden - jeho adresa je books.google.com. Po digitalizácii budú knihy k dispozícii v elektronickej podobe - podobne ako súbory vo Worde - bude v nich možné hľadať a priamo pracovať s textom. Google scanuje desiatky tisíc kníh a sprístupňuje ich k prehľadávaniu. Podobným spôsobom už sú k dispozícii obsahy odborných časopisov (scholar.google.com). Je ťažké odhadnúť všetky dopady toho, keď budeme mať všetky informácie takto na dlani, ale jeden z nich sa priamo ponúka - faktografiu už nebudeme musieť nosiť v hlave, ale budeme ju mať k dispozícii - na sieti. K dôsledkom tejto zmeny sa ešte v závere článku vrátim.

Netvrdím, že sa bude dať vysoká škola o niekoľko rokov vyštudovať so sadou DVDčiek, ale môj tip je, že značná časť výuky bude prebiehať práve cez e-learningové programy.

Monte Video

Prof. Novák z IPS si na jednej hodine sťažoval na dilemu, že keď k prednáškam nevydá skriptá, študenti sa sťažuj, že nieje učebnica, a keď skriptá vydá, študenti sa sťažujú, že prednáša to, čo je v skriptách. Na prvý pohľad vtipná poznámka sa ani náhodou netýka iba prednášok pána Nováka. Veľká časť prednášok je každý rok veľmi podobná. Odmysliac si umelecký efekt (rozdiel medzi divadlom a kinom) a zvážení možností reprodukovateľnosti záznamu by sa dalo toto opakovanie s miernou nadsázkou nazvať plytvaním - prečo nenahrať jednotlivých prednášajúcich na video, a ďalšie roky púšťať študentom namiesto živých prednášok nahrávky? V komerčnej oblasti, kde sa častejšie hľadajú cesty na redukovanie nákladov, vykročila týmto smerom väčšina veľkých firiem a zavádza e-learningové programy, ktoré za zlomok nákladov poskytujú relatívne dobrú výukovú hodnotu. Netvrdím, že sa bude dať vysoká škola o niekoľko rokov vyštudovať so sadou DVDčiek, ale môj tip je, že značná časť výuky bude prebiehať práve týmto spôsobom.

Ostáva položiť otázku, aká rola ostane na „živých“ vyučujúcich - pretože „zautomatizovať“ asi nepôjde úplne všetko. Odhadujem, že od ľudských pedagógov budú očakávané 2 dominantné činnosti - spätná väzba študentom a sprostredkovanie interakcie medzi nimi. Tomuto sa v rámci súčasnej výuky najviac približujú semináre. Paradoxne sa ale (kvôli zvyšujúcemu počtu študentov na fakulte) u nás obmedzuje práve tento typ výuky, čo osobne pokladám za nie úplne šťastnú stratégiu.

Učebnice, ktoré píšu všetci

Ďalší z projektov, ktorý pravdepodobne vysokoškolskej výuke zamieša karty je sú elektronické otvorené encyklopédie - akou je napríklad Wikipedia (wikipedia.org). Je to otvorená a všetkým prístupná encyklopédia, ktorú stále (áno, aj práve v tejto chvíli) píšu dobrovoľníci po celom svete. Anglická verzia dosahuje rozmerov slušnej Encyklopédia (cez milión článkov) a nové články pribúdajú každú hodinu. Viacej ako Encyklopédia je to ale studňa znalostí ktorá bude neustále aktualizovaná a dopĺňaná. Už dnes je sú v nej okrem samotnej Encyklopédia napísané niektoré učebnice (za všetky spomeniem aspoň novo vydanú učebnicu Envi-Wiki, ktorú vydalo Centrum pro otázky životního prostředí, viz odkazy). Je otázkou času, kedy pribudnú ďalšie a kedy Univerzity začnú vydávať výukové texty on-line. Milým vedľajším efektom bude sprístupnenie týchto informácii širšej verejnosti, mimo pôdy univerzity.

Kam ukazuje šípka vývoja?

Rád by som sa vrátil k pôvodnej téme - vysokoškolská výuka. Nepoužívajú školy študentov „starým spôsobom“? Po šiestich rokoch štúdia sa mi zdá, že áno. Asi najkritickejší je dôraz na faktografiu. Konkurovať elektronickým pamätiam je sisifosovská práca - a vlastne možno z veľkej časti zbytočná. Dôležitejšie sa mi zdá naučiť študentov to, čo za nich nikto neurobí - dobre sa orientovať v informáciách a zdrojoch a vedieť ich integrovať tvorivým spôsobom. Menej obsahu, viac nástrojov. Neviem ako na ostatných inštitútoch, ale skúšky na sociológii často netestujú reálne schopnosti budúceho sociológa - nikto nepíše články z hlavy, z pamäti, tak ako často sa píšu písomky. Netvrdím, že nieje treba nič vedieť - študent by mal ovládať terminológiu a mať základný prehľad. Nie ale nosiť všetko v hlave.

Na opačnú stranu sa zdá podcenená výuka moderných nástrojov (práca s informáciami a ich interpretácia, orientácia v databázach) a interaktívna časť (nielen semináre, ale aj spätná väzba k výstupom študentov - schválne, kedy ste naposledy dostali k písomke zdôvodnenie známky poukázaním na to, čo ste napísali dobre a čo zle?).

Myslím, že sme posledná generácia, ktorá absolvuje školu starého typu. Našim deckám budeme rozprávať, ako výuka za našich čias vyzerala. Myslím, že to pre nich bude podobné, ako keď nám rodičia rozprávajú o totalitných časoch - budeme tomu rozumieť, ale bude to veľmi vzdialené možnostiam, ktoré využívame dnes. Verím, že sa FSV chopí možností, ktoré sa začínajú otvárať a začne študentov používať novým spôsobom - ku prospechu FSV a aj študentov samotných.

Michal Osuský
člen Samosprávy ISS a autor evaluací kurzů
susko [zavináč] seznam.cz